Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Helio Vera
Heñói táva Villarrica – pe, ary 1946 – pe. Ha‟e haihára, ñe‟ẽngára ha kuatiahaihára. Omba‟apo ABC Color – pe porãndupyhára ramo. Tembikuaa'aty rechaukaha 1 Rekovekue 2 Hembiapokuéra 3 Hi‟ára paha 4 Bibliografía 5 Enlaces externos Rekovekue Ary 1980 – pe oñepyrũ ohai mombe‟urã rory ñane retã arandupy rehegua. Oñemomba‟euguasu haihára ha kuatiahaihára ramo ikatupyrýgui. Hembiapokuéra poravopyre rehe ojehepyme‟ẽ: “El Lector” hembiapo iporãve va , Angola , Oñemomba‟euguasuvéva upeicha avei hembiapo Teoría y Práctica de la Paraguayología, concurso de cuentos “Néstor Romero Valdovinos” 1992 – pe ha ambue. Omba‟apo meme Partido Revolucion ario Febrerista – pe, upévare hete ári oñemoĩ poyvi PRF rehegua; ha‟anga katu oñemoĩ koty hechaukaha oĩhápe avakuéra arandu kotyrusu Mártires del Febrerismo Casa del pueblo – pe. Hembiapokuéra Año Obras 1984 Angola y otros cuentos 1990 En busca del hueso perdido. 1990 Tratado de paraguayología 1994 Diccionario Contrera 1997 Antiplomo. Manual de lucha contra los pesados 1998 Tradición y modernidad 2002 Carta Política de la República del Paraguay, de Lomborio I,I, el Breve 2002 Trofeos de la guerra y otros cuentos picarescos 2005 Plagueos, ensayos y otros divagues divagues 2006 Voces del Olimpo I 2007 Diccionario del paraguayo estreñido 2007 Voces del Olimpo II 2007 La hondita impaciente 2007 El Cangrejo Inmortal Jopói ha Kuatia‟atã oñeme‟ẽva Helio Vera – pe. Hembiapo iporãvéva rehe. Premio “ El Lector” a la mejor obra literaria de 1984, por Angola y otros cuentos; Primer premio en el Concurso de Ensayos V Centenario, de 1998, organizado por el Instituto de Cooperación Iberoamericana y la Embajada de España en Asunción, por el ensayo Teoría y Práctica de la Paraguayología; Primer premio en el Concurso de Cuentos “ Néstor Romero Valdovinos” del diario Hoy, de 1992, por el cuento Destinadas; Segundo premio en el Concurso Internacional de Cuentos organizado por la Caja de Pensiones de Salamanca, en 1995, España, por el cuento La Paciencia de Celestino Leiva; Mención especial del premio Nacional de Literatura del Paraguay, 1999, por Antiplomo. Manual de Lucha contra los Pesados; Mención especial del Premio Nacional de Literatura del Paraguay,2005, Paraguay,2005, por la Paciencia de Celestino Leiva; Premio Municipal de Literatura, por el libro La Paciencia de Celestino Leiva, 2006.
Hi’ára paha
1
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Omano 25 jasyapy 2008 – pe, tasyo Santa Clara de Asunción – pe. Upépe oñeñangareko hese omano meve. Ha‟e hasy arritmia, tuguy asuka ha hipertensión 2 arterial – gui. Bibliografía Escritor paraguayo Helio Vera muere a los 62 años, Reuters, 26 de marzo de 2008 ABC Color, 26 de marzo de 2008 Murió el escritor Helio Vera, adnmundo.com, 26 de marzo de 2008
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Antonio Ortiz Mayans
Heñói Asunción, capital de la República del Paraguái, 20 jasypoteĩ 1908 jave pèicha he‟i ha‟e, hembiapo omoñepyrũ ñe‟ẽpoty, “Los Amigos”, omoherakuãva revista centro de estudiantes Colegio Nacional de la Capital-pe upèrõ ha‟e temimbo‟e ha orekóma hikuái peteĩ editorial hèrava “Minerva”, símbolo cultura Griega. Tembikuaa'aty rechaukaha 1 Tembiasakue 2 Tekove Pyahu 3 Hembiapo 4 Ñe‟ẽpoty oñembopurorýva 5 Bibliografía
Tembiasakue Ohai ha avei compositor, oñemoarandu porã, péicha estudio universitario omotenonde Facultad de Derecho-pe ha oipyhy avei kuatiaatã Periodista ramo, péva 18 ary omboguata corrector diario la Razón ha 7 la Nación Buenos Aires-pe, péicha avei ojeguerohory música folclórica paraguaya apópe, pèva ombokatupyrýve ichupe omohendávo purahéi Burrerita, Pasionaria ha hetáve tembiapo. Ohupytývo 20 ary omoherakuã peteĩ aranduka ñeépotýpe, “Cuantos Nuevos”, ohaíva Ñe‟ẽporãhaipyrére, omba‟apóva omano meve, péicha hembiapo “Zorazábal su vida y su Obra” avei “Gran diccionario Castellano – Guaraní”, ojeporúva mbo‟ehao rupi ko‟àgã peve. Ohaihu jehai ha nomboykéiva, omba‟apo péva rehe àra ha pyhare ha o mopyenda tavaguasu porteña-pe hekove, ko‟àpe oiko ha omba‟apo ha pèva ombokatupyry ichupe ombosako‟íva jehai, ha pèicha corrector ramo umi kuatiahaipyre tuichavéva orekóva Argentina, diario La Nación ha La Razón. Antonio Ortiz Mayans omano Buenos Aires-pe, 7 jasypokõi 1995 ha péicha hembiapo ñe‟{epotýpe ohupyty opáichagua tembiapo ñemomorã umi tetã: Uruguay, Estados Unidos, Bolivia ha Argentina, péva ombojoja ijopói ha oñemomba‟eguasúva cultura paraguaya-pe. Tekove Pyahu Heta mba‟ère, ñane retãguáva oho Plata tavaguasúre ha oikuaa upèpe década 30 guive; umi kuimba‟e arandu ohóva ojeheka Buenos Aires gotyo. Ohekávo tekove porãve hembiapópe, omboguata porãvévo ikuaandy. Oike colonia intelectual oimehñape kuimba‟e ha kuña katupyry opa tendágui oguahẽva; upéicha ojojuju Hérib Campos Cervera, Eladio Martínez, Félix Pérez Cardozo, Agustín Barboza, Mauricio Cardozo Ocampo. Ko‟ã tavaygua ojoaju arte ndive,om opyenda Sociedades Argentina de autores y Compositores (SADAIC). Antonio Ortiz Mayans omboguata hi‟arandupy confrontación boliviana paraguaya, he‟háicha umi temimbo‟e casa de gobierno ro vái, péva 23 jasypa 1931 jave, omondóva guardia presidencial, pévagui ha‟e oñemomombyry ko tetã ohayhuetéva ha‟éva Paraguái. Heta mba‟e oiko rire 23 Jasypa 1931, omotenondéva umi temimbo‟e Colegio Nacional de la Capital péva palacio de gobierno rovái, omyakãvo upérõ ko República, José Patricio Guggiari péva omomýi umi mba‟e añetéva odefendévo territorio chaqueño oipotaitéva umi boliviano, pèva osë sarambípe ha hetaiterei mitãrusu omanóva ha ñembyasy‟ỹme onbokapu óga gubernamental rovái, upérõ Antonio Ortiz Mayans okañy ha oho ojeexilia Argentina gotyo, omano meve, omba‟apo ñe‟ẽpoty apópe, ombo‟e, ohai ha omyatyrõ kuatiahaipyre. Arake‟eve ndahesarái Paraguái rapo orekóvagui, hekove, mborayhu tetã rehe ha jepiguàicha umi jerovia ha jepokuaa omombe‟ùva hembiapópe, péva género ñe‟ẽpoty, ñoha‟anga avei prosa ombokakuaavéva patrimonio cultural. Osẽvo tetãgui oho Buenos Aires-pe, pèicha hetaiterei tembiapo purory oñemoĩva ichupe. Ohupytýva medio periodístico capital del Plata-pe, 18 ary oimeva‟ekue corrector de pruebas diario “La Razón” ha 7 ary “La Nación” -pe.
3
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Ortiz Mayans rembiapópe ojehecha hi‟akãreñói ha ñe‟ẽporãhaipyre, aranduka haihára ramo, ñoha‟anga ha ojeporeka umi mba‟e oikotevẽva ñe‟ëme, ha‟eháicha tai omomabuéva purahéi, ipúva ha oguahẽva ñe‟ã meve iñirũnguérape, ohasáva
ambue tendáre. Ohasa ambue ára Paraguáipe, hetã, ombohasáva techaga‟u ha ohejáva política káusa rehe. Ou mbohupárõ ary 1982 jave, oñemomba‟e guasu ha ojeguerohory ichupe umi festival del Lago Ypakarai omotenondéva, upe arýpe purahé, jeroky ha ñe‟ẽpoty ñemoherakuã yvypóra mbytépe Hembiapo Heta género literario-pe oike, omba‟apo Peteïha “Gran Diccionario Castellano – Guaraní” rehe, oguuahẽva público peteĩha edición 1933 jave, péicha hembipotápe, orekóva togue ha 5.000 ñe‟ẽ, orekóva ha omongakuaáva umi ñe‟ẽ ediciones oúvape. Ojepói jey 1935, 1937, 1941, 1945, ha péva 1954 arýpe, peteĩ compendio gramatical, 1959, 1961, 1962 ha décima edición ary 1973 jave, “oñemomba‟eguasu ha opavave oguerohory, péva orekógui 12.240 ñe‟ẽ guaraníme, 32.920 español ñe‟ẽ ha umii ñe‟ẽ oñemoĩivéva ipype”, péicha he‟i Roque Vallejos ko tembiapóre. Ohai umi ñoha‟anga: “Nuestra Vieja Casa”, mbohapy aty peh*eme ha “Amaos los Unos a los Otros” avei heta mba‟e ohaíve. Péicha ùmi obra editada ha‟e: “Canto s Nuevos”, oñe‟ẽ ñepyrũmbýva Dr. Rafael Oddone, oeditáva 1930 arýpe, “Zorazábal, su Vida, sus Obras”, versión española Julio Correa mba‟éva “Ñanemba`era`y”, “Tataindy nde pyharépe”, “Evocaciones de Asunción” ha 1977 arýpe, “Voces Añoradas”. Ñe’ẽpoty oñembopurorýva Omoñepyrũva hembiapo ñe‟ẽpotýicha “Burrerita” he‟íva ijehaípe “No Despunta aun
el alba cuando inicias tú la marcha y al mercado te diriges a llevar mba`erepy, no haces caso de la lluvia ni te importa si la escarcha, solo pueden depararte el dolor de un mba`asy”, kóva omoherakuãva Ortiz Mayans ha ipurahéi ha purorýpe omba‟apo arpista Félix Pérez Cardozo, Demetrio Ortiz, Luis Alberto del Paraná, Emigdio Ayala Báez, Remberto Giménez, Herminio Giménez ha Florentín Giménez, ha umívape guarã ohai ha omoĩva hikuái purory: “Pasionaria”, “Burrerita”, “Bajo el Cielo del Paraguay”, “Asuncena”, “Kykyo”, Francisco Alvarenga opurahéiva, ha hetave hapicha. Bibliografía Sonidos de mi Tierra.
4
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Julio Correa Julio Correa ñe‟ẽpapára paraguayo oháiva guaraníme. Correa heñói Paraguaýpe (Paraguáipe) 30 jaypoapýpe 1890 jave. isy, rerajoapy Myzkowsky, polaco. Itúva katu portugués.Imitãrusurõ oheja mbo‟ehao. Ha oñepyrũma omoherakuã iñe‟ẽpoty 1926 arýpe. Omokyre‟ỹ ichupe ñe‟ẽpapàra Manuel Ortiz Guerrero, ohai ñepyrũ peteĩ sección titulada “Dialoguitos callejeros” periódico Guaraníme, Facundo Recalde mba‟èva. Hi‟akãreñói ojekuaa Guerra del Chaco jave. Ohai idioma guaraníme ojeguerohoryetereíva ha ipype ojekuaa autor, actor ha director-ha. Péicha 1934 a 1936, omosarambi iñe‟ẽpoty revista Guaranda -pe, Natalicio González, mba‟éva upéi oikéva aranduka Cuerpo y Alma (1943). Ary 1947, ojeapresa ijehaipýre. Guerra civil upe arýpe naiporãiete ñe‟ẽpapàrape ha oñembyasy ha ndogueroviavéi mba‟eve. Oñemoha‟eño peteĩ quinta Lúke távape ha upèpe omano 14 jasypokõi 1953-pe. Julio Correa ohai Karú pokã, Ñandé mbaera‟ỹ, Yvy j ára, Honorio Causa, Karaí Ulogio, Toribio, Pleito riré, Peicha guarante, Juyahúgui reí, Po‟á ndajajokói, Po‟a rusúva, La culpa del bueno ha Sombrero Ka‟a. Mombe‟ur0Ò mbytépe oreko Nicolasita del Espíritu Santo (1943), El Padre Cantalicio, El borracho de la casa, avei El hombre que robó una pava (inconcluso). . Iñangirũetel escultor rosarino Erminio Blotta, ha`eva ciudadano honorario República del Paraguay-gua. Tembikuaa'aty rechaukaha 1 Imitã ha Imitãrusurõ 2 Hogaygua 3 Hembiasakue 4 Hembiapokue 5 Hembiasa paha 6 Joaju okapeguávandi 7 Joaju hyepyguávandi
Imitã ha Imitãrusurõ Ou peteĩ familia oñemohenda porãvagui tavagua mbytépe, ha oiméva kuri post guerra del „64 al „70 sociedad paraguaya oikuaa ko‟ã àrape, Correa ha‟e, pe hemiandu oikuaaukàva oñandú ha ohechaháicha, ñoha‟angápe ojepytaso ijehai ojehchakuaàva pe ojeheróva arte dramático paraguayo ha teatro en guaraní rehe ojekuaa ichupe,omba‟apòva tavaygua remiandúre (corte social).Ou brasileño ruguýgui. Itúva oñorõriãirõ va‟ekue guerra del Paraguay -pe, opa rire la opyta upe yvy pytãme ambue patricio mbytépe... Péicha Paraguái ohasa jey upe fenómeno mestización colonial. Okakuaa pueblo oñe‟ẽva guaraní, campesino a operario -kuéra mbytépe,ha upe época guive, oñepyrũ ojopýha ichupe kyre‟ỹ, ohechávo mba‟eichaitép a ikatu ojesobrevivi.. Oñandúma upèi ikaria‟y rire umi gente remaindu, péva ñoha‟angápe avei ñe‟ẽpoty acción socia -pe. Hogaygua Omenda Georgina Martínez ndive, actriz katupyry, omopyenda compañía teatral hendive oikundaha tetã Paraguái pukukue, oguerahávo imarandu oikuaaukávo tekojoja‟ỹ ojeipysóva latifundio ndoikóiva ha explotación ymaite guive oúva ha péicha ogueru consecuencia naiporãmbáiva, yvy jeguereko‟ỹ chokokuépe guarã ha umi chokokue remiandu ha ojehekúiva ichuguikuéra umi patron, capataz ha mburuvichakuèra imbaretevéva upe tendáre-gui. Hembiasakue Walter Wey, ha‟èva investigador brasileño katupyry, omoha‟anga kuaáva polifacético Correa-pe he‟i: “Opavave oikuaa ha oguerohory Julio Correa -pe ha‟éva ñe‟ẽpapàra, dramaturgo, empresario, rematador, negociante, omombe‟u kuáva umi káso oporombopukáva ha oñohëva ijehaípe umi venenos político ha literario rupive?.Oiméne ko‟ã víctima, kuimba‟e ha kuñanguéra ndohóiva ha noñemomba‟èiva talento omoheñòiva ñe‟ësyrýpe umi verso satírico, heta jey umi
5
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
itie‟ỹva (pornográficos),araka‟eve ndojepublikàiva, pero mayma oik uaávade
memoria. Oñehendurõ Correa orecita jave atýpe, calle Palma eskína térã quinta 6 Lúke-pe, omoañete iporãitereíha hekovépe...Upéva rehe heta ojeiko hapykuéri ha ojegueraha ka‟irãime, omohyvatã peve saña de venganza umi ndocha‟éiỹva remiandu.. Pèicha avei, jepopete ha guerohohory oï pueblo omokyre‟ỹva, ha Julio Correa oipyhy hape haihàra ramo jejoko‟ỹme.. Omoheñòi teatro guaraní, ha‟e pe ombopytasóva, ha péicha ha‟e mejor actor. Oñandu umi apañuãi Paraguáipe orekóva yvy rehe omoherakuã mba‟èichapa oñeme‟ẽ, ohai Justo Pastor Benítez, paraguayo oike reíva yvy naimba‟èivape. Correa, oñandu umi mba‟e añeteguáva, omotenonde lucha yvy rehe, ombohovái latifundio pytaguáva ha nacional pu‟aka ha kyhyje‟ỹme. Hóga kakuaa oikóha Lúkepe, ndorohechái ni peteĩ aranduka. Ohasáva pe okẽ ojerematada mbohapy eje mbarete (Fe en Franco ha Febrero) upéicha omotenonde partido febrerista, ¨ poyhu hese, ikatu ojejuhu ryguasu sálape térã umi kure kotyguahẽha rehe ojepovyvy, pero ndaha‟èi poeta. Julio Correa rógante, ha‟e niko peteï poeta sin cultura ha, interesante -véva, ndojepy‟apyete hekovèpe.Umi ñe‟ẽpoty lengua española -pe ombyaty ary 1945 ramo,ombohéra Cuerpo y Alma,ombotýva peteĩ època ha oipe‟àva hokẽ tape pyahúpe, oensancháva Hérib Campos Cervera, ohaívo introducción de la "literatura de vanguardia". Péva Campos Cervera, ¨iñirũete generacional, ohupytýva upe visión orekóva gran dramaturgo: “..Correa ha‟e gueteri pe omoheñòiva imágen me dio social ojehasáva ha pèicha umi problema ojeguerekóva; oguerúva mboriahu, yvy, tuguy ha celos..". Jeiko asy ohasáva pueblo, ha ohekáva ome‟ëvo tesakã pytũme, ombohapéva tekosa‟ỹ (libertad). Ñande pueblo oñandu Correa péichaha: tangahecha ramo esperanza ndikatúiva oñemboyke.; oñandu pypuku umi mba‟e oiko‟õva, avei vy‟a ha tory oipysóva, heta ohayhueterei ichupe ñoha‟anga jehechaukápe. Péicha Correa ndaha‟èite omoheñòiva personaje; ha‟e oike upe escena -pe vy‟a ha manóme umi mba‟e yvypóra ohasáva heko potĩ ha oñemo‟ãvape ( humanísimos).. Estampa transfigurada Julio mba‟éva, oho pasión gotyo, cha‟eỹ omopyendàva jehaìpe, umi mba‟e imarangatúva poriahuverekòpe, iñe‟ẽ oryrýi oñatõi ñeko‟õme, okororõ térã hasè, oñembojojávo hendaitépe temiandu oñemboaóva apopyrãme osobrevivi agua. Hembiapokue Heta producción dramáticaorekóva Julio Correa oikéva: 1. “Ñane mba‟era‟ỹ” (“Lo que no puede ser nuestro”) 2. “Guerra aja” (“Durante la guerra”) 3. “Karaí Ulogio” (“Don Ulogio”) 4. “Tereho jevy fréntepe” (“Regresa al frente”) 5. “Pleito rire” (“Después del pleito”) 6. “Péicha guarante” (“Así nada más”) 7. “Sandía yvyguy” (“Sandía enterrada”) 8. “Karu pokã” (“Poco comer”) 9. “Honorio Causa” (“A causa de Honorio”) 10. “Po‟a ndajajokoi” (“A la suerte no se la detiene”) 11. “Sombrero Ka‟a” (expresión guaraní-española que designa al amante de la amada de una persona),entre otras. Hembiasa paha Omano 14 jasypoapy 1953 jave itáva Lúke-Paraguái, tavaguasu capital rire heta ary oiko upe ógape. Péva “óga kakuaa” imandu‟áva Wey ko‟ágãite héra “Museo Julio Correa”. Joaju okapeguávandi http://www.staff.uni-mainz.de/lustig/guarani/correa.htm http://www.musicaparaguaya.org.py/correa.html http://www.datamex.com.py/guarani/tembihai_aty/index.html http://www.guarani-raity.com/html/correajulio.html http://www.youtube.com/watch?v=6XMgalE_T84 Canto a Julio Correa
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Joaju hyepyguávandi http://www.cabildoccr.gov.py/index.php?pagina=vernovedades&idnovedad= 4 http://www.infoluque.com.py/historia/biografias/03jcorrea.htm http://www.republicadeluque.com.py/ Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
7
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Elvio Romero
Heñói Yegros, Paraguái-pe, 1926-me, ha oĩ aty ojeheróva generación (‟40-gua) ha (l ‟50-gua) mbytépe, Paraguái ñe‟ẽpotykuéa apytépe ko sa‟arýpe. Tembikuaa'aty rechaukaha 1 Imitã‟i ha imitãrusu aja 2 Hapykuere 3 Hekove ha hetãgui ñemosẽ 4 Hembiapokue ñe‟ẽpoty rehegua 5 Jehechakuaa 6 Referencias
Imitã’i ha imitãrusu aja
Imitãre oike Hérib Campos Cervera, Josefina Plá, Augusto Roa Bastos umíva atýpe, ombopyahujeyva‟ekue paraguái ñe‟ẽporãhaipyr e. Ha‟eva‟ekue Paraguái ñe‟ẽpapára ojekuaave, olucha ha ikatupyry añetevéva Siglo XX-pe. Ñe‟ẽporãhaipyre hesa‟ỹijoha ha tapicha ara ndu Brasil-gua Walter Wey ohaiva‟ekue 1951-pema: “Pe mitãrusu ñe‟ẽpapára ningo ikuimba‟erekoko, imbarete, oporojopi. Estilo oiporúva, jepémo jeyvéramo havaramimi, hatã ha nahãimbepái, eterei oipytyvõ chupe péicha ku ohaíramo ojehúva naiporãmbáiva, ñemano vai ha vare‟a henonderã naiporãmbáiva.... Rorovia añetehápe marandu opoíva, iñakãguapyve vove, ikatu oikuave‟ẽ ñandéve heta mba‟e gueteri”. Hapykuere Ha‟eva‟ekue Partido Comunista Paraguayo militante, opa rire guerra civil 1947-me guare, ha oreko ramo guare 21 ary, oñemosẽ hetãgui heta tapicha oñemosẽ haguéicha. Upe guive ha omano meve máramo ndouvéi Paraguáipe opytaite hag uáicha. Kane‟õ‟ỹre oikundaha yvy ape tuichakue javeve. Máramo ndahesaráiri hetã ha hetãyguakuéragui, ha ipurahéi, iñe‟ẽpotykuéra rupi, akóinte omyasãi Paraguái reko mamo ohohápe. Heta tembiapo omboguata editorial-kuéra rupi ha avei heta hendápe omyasãi ñe‟ẽpoty ha ojapo conferencia centro cultural -hápe América ha Europa rupi. Mombe‟upyrusu haihára Guatemala -ygua Miguel Ángel Asturias, premio Nobel de literatura 1967 peguare, ojekuaaukáramo guare Elvio Romero aranduka “El sol bajo las raíces” (1956), omyasãi peteĩ marandu neporã ñe‟ẽpapára rembiapo rehe: “Omopeteĩva Elvio Romero rembiapokuépe ha‟e yvy, yvyra, y, ha kuarahy ryakuã osẽva chugui, ñeñangarekópe omboguata hembiapokuéra, ndohejái michĩmínte jepe ñe‟ẽpoty jahéi hasy‟ỹme, ha avei ohechaukase hetã jehasa‟asy, mba‟eporãite orekóva heta ha mba‟embyasy ohasáva, ohasaháicha avei heta tetã ko jeregua. Sa‟i oĩ ñe‟ẽ péicha oipyguara pypukúva opa mba‟e ha oguatáva yvypóra rape ha iñapañuãi rehe, ha upévare opokopaite yvyporakuéra rekove rehe. Ñe‟ẽpoty invadida, che ahenói peichagua ñe‟ẽpotýpe. Ñe‟ẽpoty henyhẽva tekove, ñembosarái, tekove ratágui. Katu ndaha‟éi tekove ohechaháicha umi Europa -gua, mbykýva ñande arapy neporãha ha ipajéva renondépe. Elvio Romero, opavave ñe‟ẽpapára teete América-yguáicha, ndoguataiva‟erã peteĩ arapy inandíve imaginación-gui rehe. Péva pe arapy ningo ndaiporivéima. Péva ñeikũmby ha jejapyhy hembiaporã. América -pe ningo umi mba‟e oikóva ha‟e ñe‟ẽpoty, ha ndaha‟éi umi imaginado térã ficticio -va. Upévare hetaite yvy jepyso ijyvotypáva, ijitáva, orekóva mymba hamba‟e jajuhu ñamoñe‟ẽramo ko ñe‟ẽpapára añete Paraguaigua. Ipurahéi omyasãiva rupi hyapu mba‟asy oikytĩ‟asýva tetãmanuérape, pyahẽ ha sapukái, katu upéichante avei jerovia. Ko‟ã teminadu ha apytu‟ũroky heñóiva tekohágui hesakã ohóvo ha jeyvéramo oporojopýva, omopẽ ha ombyai pe ñe‟ẽpapára “ohenóiva” chupekuéra. Omopẽ pe akãtarova “ohenóivo chupekuéra” ha‟ehína Elvio Romero rembi apo, angapyhy oúva tekoha ryakuãgui, ojapyharáva iñe‟ẽpotýpe ohupyty potávo akãvai, ñe‟ẽpoty rehegua. Naturaleza ári oho iñe‟ẽpoty, oguerotyryrýva tuguy opupúva, akãnga‟u, ñembohovake ha ñemoambue. Tetepy noñemomba‟éi, noñemomba‟éi ñe‟ẽpapára orekóva mbare te oporoguerotyryrýa, ha ipype oje‟éva iñasãi, ha iñasãiva yvúicha opupu arapy pyahu, hokypu ha iñañetéva”. Ha Rafael Alberti, ñe‟ẽpapára hyakuãmombyrýva generación poética del 27 España ñe‟ẽpotýpe, opurahéi chupe iñe‟ẽpoty ipajéva rupi: “Elvio Romero,
8
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Paraguái ñe‟ẽpapára”: “Pepokuéra, héẽ, umi pepo,/tekove py‟aguapy kóntrape./Topurahéi, tahasẽ pe ñe‟ẽpapára /ovevévo mboka ra‟ỹi apytépe./ Ára
resa renondépe,/avei nde rehechaukáva:/clavel oñemondoróva/ha kysepuku omanóva ohóvo./ Haimete henói ramóva,/ltatapỹi hendy mimbíva,/reikuavéva ñemano rehegua /oimeve voi tekovégui./ Ha nde réra herakuãvúva/herakuã romero-icha,/hyakuãva pólvora ha sykuéicha /tete huguypáva./ tetã ojepykuáva ha ojepokuáva/ha ñekytĩngue ojejokóva/kera‟ỹ ha ndejokóva/pe ánga okañýva./ Ha ojepy‟apy aja/pytũmbýpe oho pe enemigo,/tekosã‟ỹ nendive/opuraheijeýta oúvo”. Gabriela Mistral, premio Nobel Chile-ygua, ohai avei kóicha: “Sa‟i jey añandu yvy osyryrýramo peteĩ aranduka rogue rehe”. Hekove ha hetãgui ñemosẽ Hetãgui ñemosẽ, tyre‟ỹ, mborayhu, opavave ohechaukáva tekovete voi, oĩ hetaite Elvio Romero rembiapokuépe. Ko ñe‟ẽpaparaite voi he‟i ñandéve: “Hetaite ára aime aja mombyry che retãgui, che retãyguakuéra, che angirũ ha avei tapicha che aikuaa‟ỹva oja che rógape, oguerúvo mba‟eryakuã‟asy mombyry, omombaretéva che rekove mombyry che retãgui. Hesakã chéve che pueblo lúcha sãso rekávo, añandu akói ára ñepi‟ã ojapóva hetaite che retãygua oñorairõva, akãguapy ha pu‟akápe, oiguyruha ohóvo tetã porãve rape, ha che purahéi oñemboheko ohóvo péicha, vy‟a‟ỹ pa‟ũme, tesape ha tekoypytũ, osẽ ha okañýva apytépe, omopirĩva ñane ánga. Ndaikuaái voípa térãpa amo gotyovémapa ahechakuaa ambyatyva‟erãha che ñe‟ẽpotýpe opa ko‟ã angapyhy opupúva ñembyasy ha pu‟aka pa‟ũme. Upémaro ombojuruvy che rovetã ikatu hag uáicha oike opaichagua yvytu oúva arapýgui, ha péicha ikatúkuri ambyaty pya‟akangy maymáva kyhyje‟ỹ ha ñorairõsépe. Opa Mba‟e añandúva, opavaite, ojehe‟a, tembiapo jeguaka ojehechaukahápe ramoguáicha, ha pégui osẽ vevépe peteĩ pykasu itaju omyasãivo che remiandu. Hembiapokue ñe’ẽpoty rehegua
Año Obra 1948 Días roturados 1950 Resoles áridos 1953 Despiertan las fogatas 1956 El sol bajo las raíces 1961 De cara al corazón 1961 Esta guitarra dura 1966 Libro de la migración 1967 Un relámpago herido 1970 Los innombrables 1975 Destierro y atardecer 1977 El viejo fuego 1984 Los valles imaginarios 1994 Flechas en un arco tendido Jehechakuaa Ensayo apoháramo ohai “Miguel Hernández, destino y poesía” ha avei “El poeta y sus encrucijadas” (1991), kóva ko tembiapo rupi ohupyty jopói “Premio Nacional de Literatura” peteĩha ojejapóramo guare. Oipytyvõva‟ekue kuatiahaipyre Ultima Hora, Paraguayguápe, ha avei heta kuatia oñemyasãiva arandukuaa rehegua Argentina-pe. Oikoramo guare Buenos Aires, Argentina-pe, omba‟apohápe tetã rembijokuáiramo Agregado Cultural Paraguái Embajada Buenos Aires-peguápe, omano jasypo 2004-pe. Referencias
9
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Centro Cultural de la República El Cabildo Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición 10 Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Augusto Roa Bastos
o‟arahecha Paraguaýpe-Paraguái, 13 jasypoteĩ 1917 – omano Paraguaýpe, 26 jasyrundy 2005 jave, ha‟e kuimba‟e aranduoñemomba‟eguasúva ñe‟ẽpapára
haihára paraguayo ramo, ichupe ojeguerohory internacionalmente ohupytývo Premio Cervantes, ha‟èva peteĩ jopòi mayma hi‟arandúva ohupytyséva. Umi tembiapo ohaiva‟ekue oñembohasa opàichagua ñe‟ẽme, amo, 25 ñe‟ẽ pytaguàvape.. Tembikuaa'aty rechaukaha 1 Hekovepy 2 Hembiapo Ñehẽsa‟ỹijo 3 Hembiapokue 4 Referencias
Hekovepy Tuguy guaraní osyry hetére, isy portuguesa hekoitépe, kuaandy orekóva ou mbo‟epýgui, itúva karai burgués oñemohendáva clase media -pe, imbarete ha nosẽiva pe he‟ìvagui teko omboguatávape, omykãva‟ekue imba‟apohàpe peteĩ refinería takuare‟ẽndýpe. Augusto Roa Bastos imitã kirỹme oikova‟ekue Iturbe -pe, tava‟i oĩ Guaira tavaguasúpe, kuaandy ñe‟ẽkõime ombojopyrúva. Ouva‟ekue oiko Paraguaýpe, omoñe‟ẽva oñemoarandúvo umi aranduka tembiasakue reheguáva ojeheróva libros clásicos franceses ohaíva William Faulkner oipurukáva ichupe itío, obispo Hermenegildo Roa ha`´eva itúva tyke‟ýrar, hendive heta ary oiko távapy Paraguaýpe. Oreko jave 15 ary, 1932-me, oiko guyryry opu‟ãvo ojuehe Paraguái ha Bolivia ojekuaáva Guerra del Chaco ramo, okañỹ ambue iñirũnguèra ndive mbo‟ehao pa‟iku´era omya‟akãvagui, upérõ ha‟e pupilo, oñandúvo hembia`´ape mba‟épa ñorãirõ guasu ha oiko enfermero ramo oñangareko umi guarini rehe; hetaiterei mba‟e ohecha ha oñandu teko‟asy ha poriahuverekópe ha péva omoh eñói tuguy pochy mba‟éichapa ikatu omombia, ndoguerohorýigui umi mba‟e oikóva.. Oñepyrũ ohai ñoha‟anga ha omba‟apòvo administrativo de banca térã periodista ramo kuatiahaipyre ha‟èva El País, diario ojeguerekóva upérõ Paraguaýpe (Paraguaýpe) oipytyvõva ichupe ijeho ñepyrũ Europa gotyo, Inglaterra-pe. Ary 1944 oike kuri peteĩ aty hérava Vy'a Raity ("El nido de la alegría"), tuicha oike ipype ko aty ikatu agua ombopyahu iñe‟ẽpoty jehai ha apopyrã oïva Paraguáipe oje‟eháicha década del 40, omoirũva haihàra Josefina Plá ha Hérib Campos Cervera. Oikorõ Guerra civil, periódico El País rupive oñemotenonde mbeguekatúpe teko sãsõ ha jejopýpe omilita ỹre partido político mba‟eveichaguávape. Oguahẽvo 1945 ohasa peteĩ ary porã Inglaterra -pe oipepirũgui ichupe British Council oĩ agua corresponsal de guerra kuatiahaipyre El País rehe; upéicha oentrevistal general De Gaulle; ohaa upégui Francia gotyo ha oasisti periodista ramo juicio Nüremberg oĩva Alemania-pe. 1947 ramo oheja mante táva Paraguay, ombocháke ha ojopy chupe gobierno omomýiva ha opu‟ãsévo gobierno ndojeguerohorýiguima peteï golpe de Estado ñeha‟ãme, ha upéva rupi oho oiko tetã Buenos Aires, Argentina-pe omba‟apo upépe peteĩ compañía de seguros -pe; oikuaauka heta tembiapo jehaipy os{eva iñapytu‟ũ rokýgui upèpe. Ary 1976 oñemopyenda dictadura argentina ha péva hoguera ichupe Francia gotyo oiko haguã, oipepirũ Universidad de Toulouse oguerhorýgui hekove, ha pèicha oiko heta ára upe tavaguasúpe omba‟apo mbo‟ehàra ramo ñe‟ëporãipyre ñe‟ẽkõime mbo‟epýpe ( universitario de literatura y guaraní ) 1989 peve, upèpe ojepy‟amongeta rire oike jey iñakãme ou opyta het0Ò Paraguàipe okúi rire dictador paraguayo Alfredo Stroessner, Roa ndoguerohorýiva hembiapo vaíre mburuvicharõ upévagui heta otaky hese. Ary 1982 ojeipe‟a ichugui upe ciudadanía paraguaya, ha oñeme‟ẽ ichupe ciudadanía española 1983-me. Hembiasa pukukuèpe, Roa Bastos heta jopói ohupyty, oñemomba‟eguasúvo premio British Council (1948) oúva Concurso Internacional de Novelas Editorial Losada (1959) , Premio de las Letras Memorial de América Latina (Brasil, 1988) avei Premio Nacional de Literatura de su País (1991).
11
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Pèicha 1989 ohupyty Premio Cervantes. Oguahẽ jeývo Paraguáipe ha hekove 12 pahàpe ohai peteï columna de opinión diario Noticias de Paraguaýpe-me. Hembiapo Ñehẽsa’ỹijo Umi crítica ojapóva poder ha autoritarismo rehe omopyenda pe oje‟e hypy‟ũva (tema central) hembiapópe haihàra Augusto Roa Bastos: "Poder omopyenda estigma naiporãiva, ha‟etéva yvypóra ha‟eteséva ( orgullo humano) oikotevẽva oñangareko ambue yvypòra tekove rehe. Teko hendape‟ỹva omoheñòiva peteĩ sociedad mba‟asýpe oikóva.. Jejopy heñòiva ohapejokoséva ñepu‟ã guyryrýpe. Che mitãrõ añandu ndaguerohorýiha mburuvicha oiporúva tukumbóicha imbaretekue, poriahuvereko‟ỹme o´pa mba‟e reíre, araka‟eve nde‟ìriva mba‟erepa ojapo "Estilo Roa Bastos omboguatàva hyembiapópe ojehechakuaa avañe‟ẽ guarani eñíva ñe‟ẽ guaranietégui. Péicha oestrena ñoha‟angápe umi ojeheróva pieza teatral La carcajada, 1930 -pe, omoñepyrũva carrera literaria ichupe guarãva; ohai ambue ñoha‟anga‟i ha‟èva La residenta ha El niño del rocío, ary 1942-me, Mientras llegue el día, oestrenáva 1946 jave. Ary 1937 orekóma peteĩ mombe‟upuku (novela) Fulgencio Miranda, araka‟eve noñemoherakuãiva, péva, ohupyty peteĩ jopói oúval Ateneo Paraguayogui, peteĩ ejemplar avave ndoikuaáiva hapykuére, okañyete. Iñe‟ẽpoty oike, ambue aranduka ñe‟ẽpoty mbytèpe, El ruiseñor de la aurora y otros poemas (1942), El naranjal ardiente. Nocturno paraguayo 1947-1949 (1960) avei El génesis de los Apapokuva (1970). Ombyatyva‟ekue umi artículo periodístico ha‟e ohaiva‟ekue upe ohenóiva La Inglaterra que yo vi (1946), imandu‟àvo ijeho ñepyrũ Europa gotyo. Mombe‟urã ñemitỹhára, ombaytýva colección ha‟eháicha El trueno entre las hojas (1953), El baldío (1966), oñe‟ẽva tavaygua a pañuãire (problemas sociales y políticos) hetã reheguàva, Los pies sobre el agua (1967), Madera quemada (1967), Moriencia (1969), Cuerpo presente y otros cuentos (1971), El pollito de fuego (1974), Los congresos (1974), El Sonámbulo (1976), Los juegos (1979), Antología personal (1980) y Contar un cuento y otros relatos (1984). Ohai umi mombe‟u puku herakuãitéva. Ijapytépe oime: El Hijo de hombre (1960), ohupytýva jopói Concurso Internacional de Novelas de la Editorial Losada 1959gui peteĩ mural-icha, omombe‟u mba‟eichaitèpa Historia del Paraguay, siglo XIX mbyte rupi Guerra del Chaco peve, omombe‟éte, Itape rembiasakue. Péva trama iñapañuãiva ha umi mba‟e oikóva oñemohendáva papapy rupive (orden cronológico) ha ombojopyruhápe mombe‟uhàra (narrador), oñembokatupyry drama nacional. Ha‟e oipyhy ha omohenda ko mbombe‟upuku sínepe guarã 1960 arýpe ombohéra La sed. Upéva rire ohai mbombe‟upuku oñemomba‟eguasuetéva, Yo el Supremo (1974), kóva tembiapo oguah{eva yvatéte ha ohechaukáva José Gaspar Rodríguez de Francia reko ha hembiasa, ojekuaa haícha ichupe ha‟ehágue dictador de Paraguay 26 ary pukukue, omoheñóiva yvóra tekojoja‟ỹme (mundo de injusticia), omomba‟apo tembiguái ramo ( explotación), ñemboyke ( racismo), y‟uhéi (sed), ñembotapykuére ha mano (persecución y muerte), ñepu‟ã ha ñeha‟ãrõkuaa tavapýpe ( rebelión y perseverancia de un pueblo) ñemomba‟e guasúpe ojehechaukáva kirito yvyra otalláva peteï kuimba‟e lepra orekóva ha peteĩ mba‟yrutĩmbo osyryrýva ombojopyrúva hembiapópe. ( Cristo tallado por un le proso y en un tren ). Ko mombe‟upuku ohechauka oikuave‟ẽvo tesaperã umi mba‟e oikóva añetehàpe (más realista) pe orekóva género "novela de dictadores" latinamericanos. Oipyaha Rodríguez Francia mombe‟u hekove oity‟ỹre yvýre hekove ha hembiapo (‟sin demonizarla), upérrosímiles, upéicha ohecha umi ivíctima oisãmbyhýva peteĩ regimen tiránico. Péicha avei ñoha‟anga‟i hérape oĩva ary 1985. Omotenonde género novelístico Vigilia del Almirante (1992), ary ojegueromandu‟àva quinto centenario del Descubrimiento de América, mombe‟u puku tembiasa omombe‟úva Cristóbal Colón rembiasakue; El fiscal (1993) - "El Fiscal", aveil "Hijo de hombre" ; "Yo el supremo", oike umpe mbohapy tembiapo ha‟èva peteĩ trilogía imandu‟áva ko haihára "El Fiscal" ñepyrümbýpe ha‟eháicha "monoteísmo del poder- , Contravida (1994), Madama Sui (1996), Los conjurados del quilombo del Gran Chaco (2001) avei Un país detrás de la lluvia (2002). Ohai hetaiterei guion cinematográfico ijapytépe. Shunko (1960), ohupytyva peteĩ jopòi ha‟égui mejor guión cine argentino 1 960 arýpe; Alias Gardelito (1960), oganával festival Santa Margarita Italia-pe 1961me; La sed (1960) ha Don Segundo Sombra (1970).
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Hembiapokue El ruiseñor de la aurora, y otros poemas. (1942) El naranjal ardiente, nocturno paraguayo. (1947-1949) Hijo de hombre. (1960) El Baldío. (1966) Madera Quemada.(1967) Yo el Supremo.(1974) Lucha hasta el alba. (1979) El Fiscal. (1989) Vigilia del Almirante. (1992) Madama Sui. (1996) El trueno entre las hojas. (1953) Los pies sobre el agua. (1967) Moriencia. (1969) Cuerpo presente, y otros textos. (1972) El pollito de fuego. (1974) Los Congresos. (1974) El somnámbulo. (1976) Los Juegos. (1979) Antología personal. (1980) Contar un cuento, y otros relatos. (1980) On Modern Latin American Fiction. (1989) Metaforismos. (1996)
Referencias Centro Cultural de la República El Cabildo Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
13
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Manuel Ortiz Guerrero Heñoi táva‟i Yvarotýpe, tavaguasu Villarrica del Espíritu Santo-pe, Paraguái, 16 jasypokõi 1897 jave, itúva Vicente Ortíz ha isy Susana Guerrero, omanova‟ekue o‟arahechávo imemby kuimba‟émi. Tembikuaa'aty rechaukaha
1 Imitã ha imitãrusúrõ 2 Hembiapokue 3 Hekovekue 4 Hekove pahápe 5 Referencias
Imitã ha imitãrusúrõ Omongakuaa ichupe ijarýi itúva sými, doña Florencia Ortíz. Oñemoarandu ñepyrũ mbo‟ehao Villarrica-pe, oñembokatupyry mbo‟ehaópe umi tembiapo oñeme‟ẽvape. Hi‟otĩ ha ojepy‟a mongetaiterei, ikunu‟ũkuaa, ha‟eñomínte ojepokuaa oiko. Ñe‟ẽpoty je‟épe ohechauka ikatupyrýha Colegio Nacional de Villarrica -pe oime jave ha, upérõ, ohai ñe‟ẽ vore mbykymíva. Iñirũnguéra oñepyrũma ohenói ichupe: Manu ha péicha ojekuaa ko‟ágaite peve. Oguahẽvo Paraguaýpe oiko temimbo‟e Colegio Nacional de la Capital-pe, ipohýi hembiapo poeta ha guía ombohapéva generación ipyahúva. Ary 1914 jave.Oguahẽ mboyve, ary 1912, oike lucha armada-pe, omoirũvo itúvape. Oñemosẽ upe aty oimehápe ñe‟ẽpapàra, oho exilio pe, Brasil gotyo, upépe oñepyrũ hasy ha imba‟asy héra beri -beri ojehaitypóva hese omano meve. Omoherakuã ñe‟ẽpoty “Revista del Centro Estudiantil” -pe hembiapo ha‟e oisãmbyhy avei ko kuatiahaipyre, upéi periódico capitalino oipe‟áva ichupe hokẽ omba‟apo haguã. Hembiapo oñemomba‟eguasuvéva ha ojeguerohorýva, “Loca” ñe‟ẽpoty ijojaha‟ỹva jehaìpe heñóiva upe revista heráva “Letras” ha opavave opyta ijurujái ojehai porãiteréigui, ko ñe‟ẽpoty guive oguahẽ itáva ñe‟ãite remiandúpe. Upérõ omoirũ ñe‟ẽpapàra Guillermo Molinas Rolón. Iñangirũete omokyre‟ỹva hembiapópe, avei ñe‟ẽpapára arandu Arturo Alsina ichupe ohai: “..Omombe‟úvo, upe oga‟imíme.ha‟éva ichupe guarã peteĩ albergue oĩ ára ndokarúiha avei ára ro‟y jave ombojopyru tupa ha frasáda oke haguã hikuái.”. Hembiapokue Oipykúi modernismo rape, ñe‟ẽpoty “Loca” rire ambue ñe‟ẽpoty oĩháicha, ombyaty‟imi, “Raída poty”,“Guarani”,“La sortija”, “Diana de gloria”. Ohai avei ñe‟ẽkõime, avañe‟ẽme osẽ porãitereíva, ojeporúva umi guarania ombopurorýva‟ekue hi‟angirũ Maestro José Paraguaýpe Flores:“Panambí verá”,“Ne rendápe aju”,“Kerasy” ha “Paraguaype”. Arandukápe “Poesía paraguaya - Historia de una incógnita” ohaíva karai arandu brasileño Walter Wey: “Ortiz Guerrero omopyenda mbarete ha tembiasa arandu Paraguái retã rehe ndorekíva editor, néira, oreko ohasa haguã arte rehe oikóve haguã, ndoikuaái mba‟épa ojapóta ome‟ẽ haguã ñe‟ẽpoty ha ombopúvo mbaraka. Ha‟e poeta ha el tipógrafo iñe‟ẽpoty heñóiva ijeheguiete. Ha‟e oimprimi imákina tipográfica imba‟éva voi ha oikuave‟ẽ folleto okẽ okẽme ohóvo. Oguahẽ tavaygua ñe‟ãme ha omopirĩ hekovépy ha oiporiahuvere ko kuimba‟e hasymíva rehe, amo hekove oguéva ohóvo mbeguekatúpe, oñomongeta umi hi‟angirũ ikoty eskínaite guive, omohendávo hi‟apyka mombyrými hupágui, ani haguã ohecha ichupe “hete ha ipire ro‟o ohechaukáva mba‟eichaitépa hekove pypore” oñemomba‟eguasúva, péicha, pe hesa ojajajáiva porãgui, hovy‟üva “isa‟y henyhẽva esperansagui”. Ipypore hekovépe oñeha‟ãvo ha opyta ñe‟ẽpoty mimíme ha ñe‟ẽsyry omoherakuãva upe kuatiápe hasy ha oñembyasyetereíha ha ombohéra “Cantimplora”, orekóva testigo ramo idestino hasyetéva orekóva poeta avañe‟ẽme ikatupyrýva opurahéiva ha ojerure asýva o jejogua haguã hembiapo oĩva arandukápe...” Hekovekue
14
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Ñanemandu‟ávo Alsina rehe, ko sentencia: “Ijeheguiete ha sãsõme oipytyvõ letra 15 paraguaya-pe ha teko porãmbýpe ohechaukáva, ñamoĩva‟erã avei pe oñemomba‟eguasúva oguahẽva ñane angape, ojeipysóva tiempo o hóvape, ndopytu‟úiva ome‟ẽ haguã hi‟a.. Tavarandu, purahéi, ñe‟ẽpoty, ñoha‟anga teko tavaygua ohasáva jehechauka, ojuhu ipype, ha‟e ohaiháicha oñemoheñóiha avei, ambue hapicha omokyre‟ỹ ha omomba‟eguasúva... Hendápe oguahẽ Julio Correa, oñakãityva‟ekue umi escena ohechaukáva teatro ñanemba‟evaite, iñe‟ẽpoty, viñeta mbykymi oporomopirĩva; Gómez Serrato, iñapyru‟ü roky ha‟éva “Jasy jatere”, Manú ohaíva iñepyrũmby ha omoherakuãva...” Orekopaite umi rasgo típico poeta itiempo-gua: oikundaháva tape vy‟a ha py‟aguapýpe, ohaíva ñembokirãme, ijehai, oñemomýivo, tekoayhúpe oikóva ha‟e nahakate‟ỹiva mba‟évere, ndahova mokõi, imarangatuetereíva ha ojepytaso hekove ñepi‟ãme, teko porã ha ijohéi pyrévape oikovéva. Oñemombe‟úva omondava‟ekue tataindy camposanto -gui ohesape haguã pyhare, hendíve ambue iñangirü ñe‟ẽpapára ha músico, ha‟éicha.
Hekove pahápe Hembiapo ñe‟ẽporãhaipyrépe –maymáva omomba‟eguasu ha pe herakuãvéva tembiasa letra paraguaya-pe, jepente oĩme umi hi‟arandúva nomomba‟eséiva hembiapo gua‟u ha pe ijehai arandu oúma ymaite guive h a orekóva trascendencia estético- década ‟20 guive ha upérõ ohai ha omoherakuã ñe‟ẽpoty aty “Surgente”, “Pepitas” ha “Nubes del este” umi ñoha‟anga “Eireté”, “La conquista” ha “El crimen de Tintalila”. Péicha osẽ “Obras completas” – oike‟ỹvo umi tembiapo i néditoha‟éva ary 1952 jave, “Arenillas de mi tierra”, 1969 arýpe. Avei ohai, umi jehai guaraníme purory oguahẽva ñane angape ha‟éva guarania iñangirüete José Asunción Flores español-pe ohaíva, “India”ha “Buenos Aires, salud”.
Omenda iñangirüete Dalmacia ndive, omano 8 jasypo 1933 jave, omboty mboyve cuarenta ary. Hetekue opytu‟u ko tava guasúpe oĩhápe pa‟ü rovy‟ü hérava “Manuel Ortíz Guerrero ha José Paraguaýpe Flores” omopyendáva ko‟ã kuimba‟e arandu katupyry rembiapo, añetehápe ko‟ãva oñemoherakuãvéva arte paraguayo rembiasápe. Referencias Centro Cultural de la República El Cabildo Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Emiliano R. Fernández Emiliano R. Fernández oi niko apañu‟ãimi tenda ha ára o‟arahecha hague mo‟õpa raka‟e, añetehápe, oĩ ojepovyvýva ha he‟íva heñóihague 8 jasypoapy 1894 jave compañía Yvysunú, Guarambarépe, Paraguay. Itúva ha‟e Silvestre Fernández ha Bernarda Rivarola. Tembikuaa'aty rechaukaha 1 Imitã ha imitãrusu jave 2 Iguata ñepyrũ 3 Tape oipykúiva 4 Distinciones 5 Tembiapo 6 Referencias 7 Kuatiañe'ẽita Imitã ha imitãrusu jave Ohai 2.000 ñe‟ẽpoty ári. Añetehápe ndojekuaái añetépa mba‟éichapa hekove imitãme, ojekuaa iñepyrũme oikova‟ekue pueblo héra Ysatýpe, iprimaria ojapo ko‟ápe quinto grado peve. Oikóvo revolución 1904, ogueraháva choguykuéra (miembro Partido Liberal, agrupación política ymaite guive oúva oñemopyendáva 1887 jave) poder-pe, oñemopyenda tavaguasu Concepción gotyo (opytáva Paraguái yvate gotyo), ko‟ápe omboguata iservicio militar.
Iguata ñepyrũ Amo ary ‟20 rupi, ha‟e oje‟eháicha espíritu bohemio ha errante oipykúi, oñepyrũ oikundaha opa tenda Paraguái rehe ojeipysóva, ohaívo verso ha‟éte voi he‟íva térã opurahéiva omoirũ ichupe imbaraka: “Primavera” (I y II), “Trigueñita” ha “Pyhare amagýpe”, oñemoherakuãva “Okara poty kue mímei”, kóva peteĩ revista verso ha purahéi meméva o editáva hetaite ary familia Trujillo, ko‟ágãite peve.Péicha ohai avei mokõi composición de tono épico maymáva oguerohorýva ohendúvo ha‟éva: “Che la reina”térã “Aháma che china” ha “Rojas Silva rekávo”.
Oiko jave Cháko Ñorairõ, kóva Paraguáiha Bolivia (1932-1935) oike soldado Regimiento de Infantería “13 Tuyutí”me, ohaívo verso iporãvéva opytu‟u jave ñorãirõ mbytépe. Ojejapi ha upéicha oñembohasa Paraguaýpe gotyo. Péva combatiente ramo, upe batalla Nanawa, oguahẽvo yvatéte ipy‟aguasú ha oñeha‟ãhágui. Oiko jave conflicto internacional, iverso oguahẽ Patria hugiuaitépe, ome‟ẽvo kyre‟ỹ ha ojeroviávo victoria rehe, péva rehe ojehero “Tirteo verde olivo”, kóva ñe‟ẽ ome‟ẽva Mauricio Cardozo Ocampo. Ohasávo sesenta ary umi mba‟e oikohague, oñehendúvo purahéi, hetápe omopirĩ t etã ohaúgui umi conciudadanokuérape. Péicha erudito e intelectual Carlos Villagra Marsal he‟i hese ha‟éha pe ñe‟ẽpapára popular por excelencial Paraguáipe. Hendive upe verso ohaíva “joparápe.” (ombojopyru guaraní ha castellano) oiporu kuaa ha oguahẽ puebl o ãnga ruguaite peve. Tape oipykúiva Peteĩ curiosidad ohasáva producción omotenondéva ko‟ã vore ohaíva kuñanguérape oñembokiva‟ekue hese hekovépe ha nambovýiva: hembireko, María Belén Lugo, Leandra Paredes, Zulmita León, Mercedes Rojas, Catalina Vallejos, Dominga Jara, Eloísa Osorio, Otilia Riquelme, Marciana de la Vega, ha oĩve. Iñe‟ẽpoty paha ohaíva enfermera, Facunda Velázquez -pe, omano mboyve. Omba‟apo‟imi periodismo rehe, omba‟apo “Semanario Guaraní” -me hendíve Facundo Recalde. Hekovépe, omoherakuã aranduka‟imi hérava “Ka‟aguy jarýi”, orekóva ñe‟ẽpoty emblemático mimi. Emilianore, ojekuaaháicha, síntesis oĩ bohemia paraguaya -pe. Ndopytáiva peteĩ hendápe ha pyhare pytepeve oguatáva, ohasa tiempo Sapukáipe, ambue Caballero gotyo, upéi San Pedro, Puerto Casado, Puerto Pinasco, Rancho Carambola (Brasil)-pe, jepénte ha‟e músiko ha poeta, ombokatupyry tembiapo carpintero, obrajero, scouts guía ha guardabosque. Péicha hembiapópe oĩ Carlos Casado, hendive idespido, péicha oĩ recomendación ha‟e orekóva: “Arakaeve ani oñemomba‟apo upe empresa-pe ifarrista-gui”. Distinciones Ary 1950 jave Asociación de Escritores Guaraníes ombohéra ichupe “Gloria nacional”.
16
Biografías en Guaraní de Autores Paraguayos
Tembiapo 17 Hembiapo ipukúva ha umi purahéi, oreko ko‟ãva mbytépe, umi oheníva, umi purahéi popular “Paraguaýpe del Paraguay” “Las siete cabrillas” “Adios che paraje kue” “La última letra” “Siete notas musicales” “Guavirá poty” “Oda pasional” “Tupãsy del campo” “Despierta mi Angelina” “Che pochyma nendive” “Ndache pochýi nendive” “¿Porque?” “De lejos vengo” “Tujami” “Jagua rekove” “Mboriahu memby” “Reten pe pyhare” “13 Tuyutí” “Soldado guaraní” “1º de Marzo” “Ñesuháme” “Nde keguýpe” “Nde juru mbyte” “Farra chui che kepe guare” Omano mboyve, oheja ko mba‟e jerure iporãitereíva ojehaíva castellano -pe “Mi pluma”: Ha he‟i péicha “Es mi pluma una doncella, mi bandera, mi heroína, en la brega nunca merma su audacia y su valor, ella es lanza que pica, agudísima, muy fina centinela de mi vida, fiel guardiana de mi honor. Es mi pluma la bohemia, la armonía campesina, reprobada por teutones con instinto de malón; es la víctima del odio de esas almas tan mezquinas “eruditos trasnochados” de tildado escalafón...” Investigador Roberto A. Romero, umi biógra fo mbytépe ha‟éva principal, imandu‟a mba‟éichapa oñepyrũ omano: “Peteĩ ára 3 jasypateĩ 1948 jave, 18 aravo jave rupi, oguahẽ Emiliano upe almacén ojekuaáva “Caracolito” barrio “Loma Kavara”...Péicha ohupyty ichupe peteĩ tiro de pistola pytũmby guive ojepó iva, ohejáva vaietépe...Ombosako‟i hikuái ra‟e peteĩ emboscada ichupe. Ko kuimba‟e oporojukáva ndojeapresái. Ko‟ã músico Ricardo Pereira, Federico Esmerdel ha Carlos Vera ogueraha ichupe peteĩ camilla -pe Hospital Militar Central... peve. Upe pyharépe ointerveni quirúrgicamente Dr. Pedro de Felice. Upépe heta jasy hasyete omano meve... Péicha aravo 4: 25 aravo‟ípe upe 15 jasypoapy 1949 jave”.Ko káso omohu‟ã hembipota, “Okara poty kue mi” he‟ívo: “Omano pérfida bala -gui”. Ñe‟ẽpapára paraguayo Elvio Romero opurahéi ichupe kara‟iñe‟ẽme: “ Con alma de caminante partió para descansar hacia la muerte, en instante triste de su caminar. Partió en una noche errante y nos dejó su cantar ”. Referencias Emiliano R. Fernandez Centro Cultural de la República El Cabildo Kuatiañe'ẽita Diccionario Biográfico "FORJADORES DEL PARAGUAY", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.